HISTÓRIA SÚBORU

Počiatky folklórneho súboru Karpaťanin sú pevne zviazané s prešovským Ruským domom. V ňom, v samom centre Prešova, našla útulné miesto pre svoje záľuby v speve a tanci študujúca a pracujúca mládež regiónu. Najsamprv, v roku 1959, sa sformovala hudobná skupina Humenníkovcov.

Kapela Humenníkovcov, prvý z ľavá primáš Jozef Humenník
Juraj Prochádzka

O rok neskôr aj tanečná. Zastrešil ju vtedajší Ústredný výbor Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich. Postupom času vznikla aj spevácka zložka, ktorú viedol Štefan Mikita.

Prvým choreografom súboru bol dnes už nebohý Juraj Procházka.

Po ňom to boli Ján Sekerák, Peter Konečný, Jozef Dvorščák, Michal Džupin a v súčasnosti Marek Svítok.

Od 40. výročia  v roku 2000, kedy sa do osláv zapojili tanečníci z počiatočných rokov,  pracuje iba táto zložka  v súčasnosti päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov.

Len pre zaujímavosť, najstarším a pritom zakladajúcim členom súboru je ešte stále mimoriadne aktívny sedemdesiatdva ročný tanečník Milan Kancír.

Členovia súboru v roku 2000 na 40. výročie

V rozlete kolektívu zohrala významnú rolu prítomnosť profesionálneho Podduklianského ukrajinského ľudového súboru s jeho vzácnymi osobnosťami.

Najdôležitejším však bol fakt, že Karpaťanin hneď od svojho zrodu mal možnosť čerpať z nevšednej studnice rázovitého a výnimočného spevu, hudby, tanca, krojov, zvykov, atď.  zrodeného v ťažobe života Rusínov – Ukrajincov hôr a dolín východného cípu republiky. A práve tento osobitý charakter ich tradičnej kultúry, v scénickom stvárnení súboru,  prinášal  a prináša divákovi onú odlišnosť, zvláštnosť, po ktorej človek túži, ktorej spontánne tlieska.

Ako desiatky iných podobných mládežníckych zoskupení aj Karpaťanin po určitom čase prestal existovať. Mladí ľudia po skončení škôl odišli do zamestnania, založili si rodiny a na nácviky a vystúpenia im nezostával čas. Lenže sporadicky sa stretávali a s nostalgiou spomínali na krásne zážitky v súborovom kolektíve.

Keď sa po rokoch zakladajúci členovia Karpaťaninu sami stali babičkami a dedkami (a mali viac voľného času), rozhodli sa obnoviť súbor. A tak pod vedením niekdajšieho vedúceho Jána Sekeráka vznikol „Seniorsky Karpaťanin“, ktorý nie s menším zanietením ako v začiatkoch propaguje tanečné umenie Rusínov – Ukrajincov doma i vo svete.

Obdivuhodná práca v súbore postarších ľudí, je príkladom aj pre mladú generáciu.

Vymenovať vďačných domácich i zahraničných obdivovateľov, interpretov  tohto úchvatného dedičstva, takmer nie je možné. Želajme si a pričiňme sa, aby tak tomu bolo aj do budúcna.

Spoznávate pána Luntera? Spolu s manželkou naši veľkí sympatizanti